Moja cesta k ezoterike

prejdi cez svoj tunel do krajsieho svetaMoja cesta k ezoterike a duchovným veciam sa začala v roku 2008.  Spúšťačom všetkých nasledujúcich zmien v mojom živote – a vlastne celého môjho zamerania pre budúce roky – bolo ešte rok predtým stretnutie s terapeutom, ktorý na pomoc pri riešení najrôznejších problémov používal veľmi zaujímavú, pre mňa osobne neznámu a tým pádom i revolučnú techniku.

Okrem toho, že za prvý polrok mi veľmi pomohla doslova „zmazať“ obrovské množstvo konkrétnych problémov, s ktorými som sa trápila viac ako desať  rokov predtým, spustila i nekonečné množstvo zvedavých otázok: Kde sa také niečo dá študovať? Ako to funguje? Ako to že je to také účinné? Existujú aj iné techniky? Kto, kde, kedy…? Ako moje terapie pokračovali, pokračovalo aj moje skúmanie a zisťovanie, kto na Slovensku takéto techniky vyučuje.

Tak som sa v r. 2009 stala členkou združenia R.A.I. a absolvovala som svoj prvý kurz – Reiki. Uvádzanie toho už naučeného do praxe bolo spočiatku veľmi pomalé a nesmelé. Nebola som si istá ako to ponúkať a popisovať iným ľuďom, a tak som to dosť dlho skúšala len na sebe. To čo som pritom prežívala ma však podnietilo k prihláseniu sa na ďalšie semináre v tejto organizácii – začala som byť veľmi zvedavá. Počas 2010 – 2012 som zistila, že škála ponúkaných seminárov je taká rozsiahla, a typy kurzov sú také rôzne, že vlastne podľa mňa pokrývajú takmer všetky oblasti ezoteriky a všetky možnosti ako sebe i iným pomôcť. A že nemusím hľadať a skúšať ďalej. Že som už našla to čo potrebujem, to, čomu sa chcem venovať, to čo ma teší, baví, napĺňa.

Som šťastná, že moje pocity sa čoskoro po tom „prehupli“ do istoty J. Dnes sa mi stále a znova potvrdzuje, že stať sa súčasťou tohto spoločenstva bola správna voľba. Našla som a nachádzam tu odpovede na mojich tisíc otázok, ktoré mi dávajú zmysel a rozumiem im – a hneď viem odskúšať, ako fungujú. Vždy keď prídem s balíčkom nových otázok, dostanem ďalšie odpovede. Každý ďalší seminár ma posunie opäť o kúsok vpred – a hoci som mala neraz pocit „Veď už pomaly ani nie je čo nové vymyslieť“, na každom novom kurze zistím, ako som sa mýlila J

Neznamená to, že som uzavrela svoju myseľ a smerovanie pre iné smery z oblasti ezoteriky. Dostávam a hľadám Newslettery a informácie i z iných oblastí ezoteriky, iných združení, poznám mnohých, ktorí sa zúčastňujú iných kurzov ako ponúka R.A.I., pýtala som sa, skúšala.

Ale predsa to u mňa skončilo zakaždým tak, že som sa rýchlo vrátila k „našim“ kurzom. V istom bode som na iných miestach prestala dostávať odpovede na svoje otázky, či som nedostala vysvetlenia, ktoré by mi dávali zmysel.

Niekoľkokrát – keď som mala možnosť dlhšie o tom premýšľať – som uvažovala o tom, čo všetko ma v R.A.I. teší, napĺňa, čo sa mi na našich stretnutiach s mojimi učiteľmi a „kolegami“ páči – jednoducho čo všetko mi od začiatku dáva jednoznačne najavo, že toto je „moje“ miesto a „tu“ ostávam.

To hlavné, tá „téma“, ten bod, kde sa mi to všetko celé vždy spojí, je ĽUDSKOSŤ. Vo všetkých jej podobách.

Tak ako naši učitelia – Team -, ktorí k nám cestujú niekoľkokrát do roka, tak i moji „súrodenci“, príbuzní, priatelia, kolegovia, sa nehrali a nehrajú na nadčloveka, ktorý má na všetko odpovede. Ak na niečo občas nevieme odpovedať, nie je žiadny problém odpovedať „Neviem, zistím.“

Ľudskosť rovná sa i priateľstvo. Na prvom mieste je priateľský prístup, rovnocennosť, mierna a príjemná komunikácia, vysvetlenia a pochopenie miesto príkazov, obmedzení a kriku.

Ľudskosť v zmysle „Aj ja som človek.“ Nikdy som od učiteľov nezažila, že by vystupovali a pôsobili tak, že by dávali najavo svoju nadradenosť, neomylnosť, dokonalosť.

Pri niektorých iných ezoterických smeroch som občas mala dojem, že tí, ktorí ich prednášajú, nežijú tým, čo učia iných. Že iné hovoria a iné konajú a že mi to celé nejako nesadlo. Tu ten pocit vôbec nemám. To, čo sa na školeniach dozvedám je presne to, čo sa dá okamžite aplikovať a prežívať v dennom živote, a je to presne to, čím očividne a dokázateľne žijú tí, ktorí ma to učia. Hovoria o vlastných skúsenostiach, o tom, čo sami zažili, robili a robia, a používajú vlastné životy ako príklad.

Zodpovednosť za seba a prijatie zodpovednosti boli ďalšími „témami“, ktoré mi tu boli a sú sympatické. Žiadne sadnutie si do kresla s preloženými rukami, nijaký systém „Super, teraz som si vypočul teóriu, dozvedel som sa ako všelijako si môžeme pomôcť, prikývol som na to a budem ďalej žiť tak ako doteraz.“ Ako inak a ako lepšie a účinnejšie sa dajú informácie, cvičenia a techniky uviesť do praxe a overiť než tak, že ich čím skôr začneme ŽIŤ?

Niekedy sa mne osobne zdalo, že niektorí ľudia pôsobiaci v iných ezoterických smeroch a združeniach – či už učitelia alebo absolventi – sa akoby odtrhli od reality a bežného života a mnohé podriadili „svojim“ predpisom, zásadám, neraz i na úkor obyčajnej vlastnej radosti. Tomu som nerozumela. O to viac som si cenila a uvedomovala tú obrovskú slobodu, ktorá sa ako hlavné spoločné „heslo“ objavila v kurzoch, ktorými som prešla. To, že som ezoterik pre mňa nikdy neznamenalo, že napríklad automaticky od istého času prestanem jesť všetko mäso, či „nezdravé“ jedlá, alebo čosi podobné. Náhle neustále počúvanie výlučne pomalých relaxačných skladieb a úplné vylúčenie telky a komerčných filmov zo mňa takisto neurobí lepšieho ezoterika – pokiaľ tie veci robím z vlastného presvedčenia a teší ma to, je to skvelé.

Ak by som však s nimi prestala preto, že si myslím že ma to posunie kamsi vyššie, ale chýba mi to – nie je to pre mňa sloboda. V R.A.I. odo mňa nik nečaká a nevyžaduje, aby som robila a menila veci, ktoré nechcem robiť. Ak chcem i po 25tich seminároch naďalej jesť „fast – foody“, kľudne môžem, a nerobí to zo mňa menej „duchovného“ človeka :-)

Nemusím meniť slovník, štýl obliekania ani pohľad na svet pokiaľ sama nechcem, a môžem stále byť kvalitným ezoterikom. Odradilo by ma skôr to, ak by som u svojich učiteľov videla, že ich životný štýl neladí s tým, čo sami cítia, a že žijú „umelo“, inak, nie tak ako skutočne chcú.

Toto všetko čo vnímam, a nielen to, ma utvrdzuje v tom, že som si už našla to „svoje“ miesto. Našla som a nachádzam v R.A.I. tie odpovede, ktoré potrebujem, vnímam že práve toto mi dáva zmysel, získané poznatky, informácie a cvičenia či techniky mi pomáhajú vyriešiť všetky moje starosti a problémy. Je len na mne a na mojej slobode a zodpovednosti, čo všetko sa rozhodnem v praxi použiť, a ako veľmi si chcem zlepšiť kvalitu svojho života. Možností a priestoru je „u nás“ dostatok.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


6 + štyri =